Šeltia všeobecne  -  Štandart  -  Ochorenia

Plemeno šeltie je náchylné na dedičné očné ochorenia: Anomáliu očí kólií (CEA), progresívnu atrofiu sietnice (PRA) a kataraktu. Keďže sú tieto ochorenia dedičné, tak sa prenášajú z potomka na potomka. Smola pre toto krásne plemeno je, že oftalmologické vyšetrenia na slovensku (ale i v čechách) nie sú povinnnosťou chovnosti. A tak u mnohých chovných jedincoch nevieme, či je daný jedinec pozitívny alebo negatívny a či zo spojenia vzniknú zdravé jedince. Na šťastie sa každým rokom situácia zlepšuje a pribúda serióznych chovateľov, ktorým záleží na zdravý odchovaných jedincov.

Anomália oka kólií: CEA
    Ide o defekt, ktorý sa prejavuje na cievach sietnice a potom i na samotnej sietnici oka. Pretože bolo toto ochorenie prvý krát popísané u kólií, je pomenované anomália oka kólií. Neznamená to však, že týmto defektom sú postihnuté len kólie. V rokovh 1960 - 1970 bolo toto ochorenie značne rozšírené. Yakely (1972) uvádza, že sa vyskytlo u 80 - 90% všetkých jedincov. Postupne sa výskyt tejto choroby znižuje, pretože u kólií bol prijatý úspešný selekčný program. Stále je však vysoké percento postihnutých jedincov, pretože ide o defekt RECESÍVNY. Ochorenie je kontrolované alelou ,,cea" , recesívnej k alele kontrolujúcej bezdefektné oko ,, CEA" (podľa anglického názvu Collie Eye Anomaly).

    U postihnutých jedincoch sa dá ochorenie pozorovať ophtalmoskopom už od 6 týždňov veku psa. Obvykle toto ochorenie neprebieha rovnako na oboch očiach. Je len málo jedincov, ktorý vplyvom tejto choroby oslepnú úplne.

Šedí očný zákal: Katarakta
    Je veľa foriem šedého zákalu očnej šošovky. Niektoré sa vyvíjajú vekom veľmi pomaly a majú u rôznych plemien rôzny priebeh. Je nepravdepodobné, že by sa šedý zákal vyvíjal inak ako obojstranne, i keď môže mať na každom oku iný priebeh. Spoznanie rôznych foriem šedého zákalu je na rôznom stupni, šedý zákal môže byť rôzny i z hladiska genetického. Jediný spôsob, ako odstraniť túto vadu z populácie, nech je genetická kontrola akákoľvek, je dôsledná selekcia všetkých postihnutých jedincov.

Progresívna atrofia sietnice, periférna: PRA
    Je to defekt oka, kde vrstva buniek sietnice postupne degeneruje. Je známe viacero foriem atrofie, najbežnejšou formou je periférna atrofia. Degenerácia sietnice začína na obvode a postupne sa rozširuje do centrálnej časti. Postihnutý jedinec prestáva videť za šera, preto sa tomuto ochoreniu taktiež hovorí šerosleposť. Takýto psy majú veľké obavy výsť za šera von, neskôr prestávajú vidieť i za denného svetla, až sa stanú úplne slepými. Proces postupuje veľmi pomaly a môže trvať mesiace i roky. Môže sa vytvoriť i katarakta. Postihnuté sú obe oči.

    Choroba sa bohužiaľ dá rozpoznať až vo vyššom veku, keď už pes zanechal veľa potomstva. Vek, keď sa objavia prvé príznaky kolísa podľa plemien i podľa daného prípadu. U všetkých plemien, u ktorých bola uskutočnená seriózna genetická analýza, je progresívna atrofia sietnice kontrolovaná RECESÍVNOU alelou ,,pra". Je zrejmé, že prevedené vyšetrenia oka uľahčia včasné rozpoznanie homozygotných postihnutých jedincov a tých potom nezaradiť do chovu. Takéto vyšetrenie samozrejme taktiež dovolia označiť rodičov postihnutého jedinca za nositeľa vlohy - prenášača ochorenia.

Progresívna atrofia sietnice, centrálna: PRA
    Druhá forma atrofie sietnice oka u psov popisovaná v posledných rokoch ako centrálna. Od predchádzajúcej formy sa výrazne odlišuje, nie je sprevádzaná šerosleposťou. Postihnutý jedinci často vidia lepšie za šera ako za normálneho denného svetla. Majú však značné problémy v periférnom videní. I počas dňa vrážajú do predmetov i do majiteľa. Degenerácia sietnice začína v centrálnej oblasti, podľa ktorej dostala choroba pomenovanie. Defekt sa postupne zhoršuje, až je jedinec úplne slepý. Katarakta v súvislosti s týmto ochorením nie je bežná. Príznaky ochorenia sa objavujú vo veku od 2 do 10 rokov, obvykle 3 až 6 rokov. Zmeny na sietnici môžu byť pozorované pri podrobnom vyšetrení už vo veku 18 mesiacov až 2 roky. Pretože zmeny na sietnici dlho nepostihujú periférne videnie, nie sú vetšinou dlho zaznamenané. (často až vo vyššom veku). Preto je toto ochorenie opäť veľmi problematické u chovných psov.

Na záver:
    Určite treba začať so skorou selekciou týchto genetických vád. Preto ak ste majiteľom plemena s preddispozíciou na toto ochorenie a navyše plánujete i uchovnenie, dajte si vášho jedinca vyšetriť na dedičné očné choroby. Vaše šteniatka budú potom odchované s dobrým pocitom, že sú zdravé. Pretože nie exterier je dôležitý ale ZDRAVIE nášho štvornohého priateľa. Osobne odporúčam i vyšetrenia u šteniat na CEA.

vyšetrenia na dedičné očné ochorenia na Slovensku robí dr. Faga na veterinárnej klinike v Trnave.