Agility

Agility je kynologický šport, ktorý vznikol koncom 70 -tych rokov v Anglicku. odvtedy sa rozšíril do celého sveta a dnes sa mu venujú na 5 - tich kontinentoch, v desiatkach krajín. 
Ja som sa agility som sa začala venovať v lete 2001 s mojou špringeršpanielkou Fany. Spočiatku som hľadala pre ňu hlavne výcvik, no keď som uvidela agility, ihneď som sa doň zamilovala. Začali sme postupne trénovať a v júni 2002 sme absolvovali naše prvé preteky v Trnave. Dopadli sme hrozne, mala som obrovskú trému, ktorá sa preniesla i na psa. Skoro všetky behy sme sa diskvalifikovali. Potom sme začali tvrdo trénovať a v auguste v Nitre sme si to vynahradili. Odvtedy sme absolvovali už množstvo pretekov a nabrali i veľké množstvo skúseností.  Avšak agility som si zamilovala natoľko, že som sa chcela tomuto športu venovať plnohodnotne a tak som si začiatkom roku 2005 domov priniesla Bellonku. Bellonka je šeltia a tak som do nej vkladala veľké nádeje. V lete 2005 sme začali trénovať a o rok, teda v auguste 2006 sme sa postavili prvý krát na štart. Premiera dopadla hrozne ale nás to neodradilo. Postupom času som začala chápať o čom agility vlastne je ... pochopila som, že agility nie je o cenách a pohároch, že agility nie je o nervoch a sklamaniach ale, že agility je o radosti a krásnych výkonoch. Agility je predovšetkým zábava, či pre mňa alebo pre psa. Agility bude pre mňa navždy už iba obrovským relaxom a dnes už viem, že nič nie je krajšie ako pohodové behanie a vzájomná dôvera psa a psovoda. V agility ma v poslednej dobe výrazne ovplyvnili slovinci a to predovšetkým Silvia, jej prístup k agility sa mi stal blízky. Začala som viac premýšlať, čo od psa očakávam a čo je reálne dosiahnuteľné. Prešla som na prácu s klikerom, táto malá "krabička" je priam zázračna. Som veľmi vďačná ľudom, ktorý mi pomohli naučiť sa pracovať pomocou pozitivnej motivácie - teda klikeru. Zlepšil sa môj vzťah ku psovi a na parkúre si lepšie rozumieme, preto dnes už viem, že práca so psom mimo parkúru má obrovské pozitíva a nejde len o bezduché klikanie bez zmyslu ale o budovanie vzájomnej dôvery.  A nakoniec si dovolím jednu citáciu od Silvie Trkman, osoby svetového formátu, či v agility alebo vo vzťahu ku psom. " V mojich očiach vyhrávam vždy, keď máme so psom zábavu na parkure a čo ma zaujíma najmenej je, či rozhodca nesuhlasí "

Čo je agility ?
Keď niekedy sledujem pretekárov na parkúre agility, zamýšľam sa nad tým, či každý pochopil význam tohto športu.  Viem z osobnej skúsenosti, že je niekedy ťažké sa preniesť cez chyby, odmietačky alebo nezmyselné disky ale treba si uvedomiť že aj to k agility patrí. Že agility je v prvom rade vždy iba zábava a oddych a až v poslednom rade boj o ceny a poháre. A preto skôr než vykročíte na parkúr uvedomte si, že agility je tímový šport, kde mozog tímu tvoríte vy, kde väčšina chýb závisí od vás ... Takže v prvom rade hladajte chybu u seba a nezabúdajte že agility je HRA ... :) Tak a kto je zvedavý na agility z druhej stránky, tu je video zo zostrihom našich chýb, odmietačiek a diskvalifikácii za rok 2008 :) nobody is perfect :p

Náš tréning ...
- RUNNING -

Dlho som riešila problém zón na kladine, spočiatku to boli zastavovacie, potom target až som sa rozhodla pre running. Zvážila som pre a proti a začiatkom marca sme začali s tréningom. Stála som pred ťažkou prekážkou, tlačil ma totiž čas ... mali sme necelé 2 mesiace na tréning no i napriek tomu som sa rozhodla začať ... Začali sme postupovať podľa silvie trkman a v tréningu nam veľmi pomohla Blanka Potočna s ktorou som konzultovala každú drobnosť. Veľmi jej preto ďakujem za pomoc a trpezlivosť :) Takže začali sme na rovnej doske, Bellonka pochopila pomerne rýchlo čo od nej očakávam, potom čo som si bola istá, že zóny sú takmer 100% postupne sme zdvíhali a zdvíhali až sme sa dostali na problematických 100 cm kde začalo skákanie, to sa nám podarilo odbúrať a tak sme týždeň pred seminárom konečne zdvihli kladinu na klasickú výšku, na moje prekvapenie boli zóny pomerne pekné. Ale keďže som zdvihla kladinu kvôli preteku rychlejšie akoby som mala prejavilo sa to na mojej a belloneskinej neistote. Ešte máme pred sebou veľa veľa veľa tvrdej práce.  Zatial tu máme video z tréningov samotnej kladiny, teda začiatky tréningu runningu. Keďže technika nie vždy bola k dispozícii na videu vidieť tréning kladiny iba v 3 výškach, plus sú tam zábery s každého tréningu kladiny klasickej výšky - teda do preteku v cíferi bola belloneska na klasicke kladine 3 krat :)

V polke sezóny 08 musím skonštatovať, že naše úsilie tréningu zbiehaných zón sa oplatilo, 8 pretekov a ani jedna skočená zóna.  Avšak  zatial sú neni zóny na preteku podla mojich predstav, chýba im rýchlosť a hlavne dôslednosť :) Pilne pracujeme na tom, aby sme prelomili tento problém a aby sa náš running aspon akotak podobal tomu nádhernému runningu z tréningov :)